Sociálny experiment 2 – 1. časť

Po dlhej dobe som sa rozhodol sem znova niečo napísať a to rovno to, čo odo mňa už nejakú dobu každý chce. Áno ide o to niečo, čo dokážem len ja a nik iný, môj sociálny experiment. Tento experiment som podnikol už pred vyše mesiacom, ale mal som problém nie len vyvodiť závery a vymyslieť ako ho spísať, ale dokonca som pre svoj kľud potreboval nabrať dosť dôkazov aby som si bol istý, že sa naozaj stal. Záver? Áno stal sa, dôkazy nedostanete. Bude rozdelený na 2 časti, keďže každá bude tak trochu o niečom inom. Veľa radšej nečakajte, veď to poznáte nie? Dvojka vždy býva horšia. (Česť výnimkám, ku ktorým budem samozrejme dúfam možno patriť.) Všetky postavy použité v tomto príbehu sú reálne. Ospravedlňujem sa ľuďom, ktorých som v tomto texte zabudol uraziť.

Všetko to začalo jeden pekný štvrtok. Predposledný týždeň školy, známky uzavreté, anime nasťahované, tráva nakú… pokosená. A keďže som mal dobrú náladu, šiel som s mojím dobrým bratrancom (Pre známych známy ako Zipo.) do obchodu namiesto toho aby som ho poslal niekam preč. A ako sme tak šli som sa dozvedel zaujímavú správu, príde k nemu návšteva zo zahraničia, konkrétne z mojej obľúbenej Českej Republiky a on dostane na starosti dcéru tejto rodiny, ktorá je približne v jeho veku. Je dosť pravdepodobné, že túto správu som už počul predtým, ale ani trochu som jej neveril. Kto by niečomu takému bláznivému veril, že? Ale keď už sme boli nakupovať jedlo a občerstvenie, ktoré im ešte pre túto návštevu chýba, začal som prehodnocovať svoj záver, ale stále som nevedel, čo z toho budem mať ja. Keď tu prišlo pozvanie k bratrancovi na piatok, keď u neho budú aj títo hostia. Lucky! A k tomu guľáš zadarmo. Mega lucky! Večer som sa od Zipa dozvedel, že dievča je pekné (nuda) a pozerá anime (pozornosť sa zväčšila). Taktiež som zistil, že dievča už o mne niečo vie, konkrétne, že som videl anime oveľa viac, ako si myslela, že je možné. Pri tejto informácii sa vraj trochu viac zdesila. Takže magor bol zadefinovaný. 😀

V piatok som sa vybral do školy, kde som mal ešte zabiť 4 hodiny a čakať na to, čo je tá Zipova baba zač a aký bude asi ten guláš zadarmo. Pri čakaní som si od Zipa, našiel v mobile zaujímavý screen z IRC Veľkého Chytráka. (Vďaka takýmto veciam to tam mám rád, aj keď tam často nechodím.) Potom ako som došiel domov, som si stiahol a pozrel piatkové anime a vydal sa na krátky poobedný spánok, keď už som bol v dobrom móde a skoro spal stalo sa to najhoršie možné… Zazvonil mobil a zobudil ma. Keby som v tejto chvíli hodil mobil o stenu, ako som chcel bolo by po celom experimente a zaujímavej skúsenosti. Bohužiaľ iPhone je dosť drahý a tak som to musel zdvihnúť. (Ako na tom hovor vypnúť som sa naučil deň potom. Na to, ako je intuitívny bolo toto vymyslené fakt nanič.) Dostal som správu, že guľáš je hotový a už skoro zjedený, tak som sa vydal na cestu.

Na miesto som dorazil behom 8 minút a začal pozorovať. Zbadal som ciel. Otec, matka a 2 dcéry. Jedna vo veku mojej sestry a druhá v tom, kedy neviem tipovať (12-20). Behom krátkeho časového úseku som si sadol, prezrel si ju, spálil si jazyk gulášom (Dosť hnusne, jazyk ma bolel 2 týždne.), spomenul si, že mám sestru, ktorá je otravná a dostal sa k Zipovi do izby. Tam som sa s ním porozprával o prebiehajúcej návšteve a ujasnil si jednu vec, môj harém dievčat zo sociálnych experimentov proste musí mať nový prírastok. A tu som narazil na hlavný problém, vďaka ktorému tieto experimenty vôbec robím. Ako sa má vlastne začať komunikovať s neznámym dievčaťom? Odpoveď je jednoduchšia ako by ste si mysleli. Budete potrebovať svoju sestru vo veku 3-8 rokov, sestru daného dievčaťa v rovnakom veku a odvahu nechať si ublížiť. Obeť je v neznámom prostredí takže je radšej so svojou sestrou, ktorá sa hrá s tou vašou. Stačí vašu dostať k vám, v mojom prípade ma okamžite začala týrať a dosť bolestivo. A ako tak trpíte na zemi a vaša sestra vám skokmi láme rebrá začne sa obeť smiať. (Neviem, či to vypadalo, ako vtip alebo rada videla utrpenie a radšej ma to ani veľmi nezaujíma.) A tak ste si už získali jej pozornosť, teraz dúfať, že prehovorí ona.

Keďže leto už klopalo na dvere tak dlho až ich prebilo a vošlo dnu, bolo celkom teplo a na teplo je dobré čo? Predsa nukleárna zima, ale keďže tú tu nemáme, musí stačiť zmrzlina. A tak sa všetci rozhodli ísť na zmrzlinu. A keďže moja sestra bola v ich plnej opatere pridal som sa ja, ako stráž. Dokonca som dostal zmrzlinu zadarmo, bez nej by to nebol experiment. 😀 A potom sme sa vydali, ľudovo povedané, sadnúť si na pivko. (Nebojte, tak ďaleko aby som pil som furt nezašiel, experimenty si musím pamätať.) Tam sme si sadli na terasu a sestry sa začali hrať. A my traja mladý (Ja, Zipo a obeť, aby zapadla do mien budem ju volať Ryuu.) sme sa k nim pridali. A tak sme sa popri hraní začali s Ryuu rozpráva. Tu to konečne začalo. A tak sme sa hrali,  ja som dvíhal Ryuuninu sestru, ktorá mala zem radšej, ako ktokoľvek koho poznám a stalo sa niečo zaujímavé, čo mi zasa dokázalo, že anime nie je až tak divné. Nestalo sa to síce mne, ale Zipovi, ale aj tak. Poznáte hru Cukr, káva, limonáda? Ja som ju do tohto dňa nepoznal, ak ste na tom rovnako vysvetlenie som našiel len po anglicky na Wikine. Ako sa tak Zipo snažil hru ukončiť Ryuu sa otočila a jeho ruka náhodou skončila na mieste, ktorému muži venujú najviac pozornosti. Sa ti chytalo, keď si nemusel ťahať malú sestru so sebou, čo? Ale toto nemohlo trvať dlho a po pár telefonátoch od mamy som musel sestru odniesť domov a zakončiť tak prvý deň. Už v tento deň sa mi podarilo niečo pôvodne nemožné. Bol som von v piatok večer (Po 20:00 to už večer proste je!) v krčme a dokonca s dievčaťom.

V sobotu mali ísť všetci na kúpalisko a ja som bol zasa prizvaný. Aj keď sa mi to najprv vďaka môjmu neplavectvu nezdalo (Nesmej sa! Ty zasa nevieš OOP alebo niečo také.) nakoniec som povedal, že pôjdem tiež. Bolo mi sľúbené, že ma naučia plávať, a kto by sa nechcel nechať učiť peknou mladou dievčinou? Odpovedať po pravde radšej nebudem, teplý nie som! Keď sa tu zrazu stalo veľa vecí naraz a zrazu sme tam šli len ja, Zipo a Ryuu. 2 chalani a jedno dievča sa mi najprv veľmi nezdalo, vďaka myšlienke no to, ktorú mangu to predstavuje, ale musel som sa s tým zmieriť a šlo sa. Ako som tak cestou pozeral na oblohu a došlo mi, že slnko vďaka toľkým mrakom dnes asi nebude, hold deň na kúpanie, ako vyšitý. Nakoniec sme tam došli, aj napriek mojím protestom, keď sme šli okolo mojej školy, že ja sa chcem ísť učiť matiku. A tu sa začali diať ďalšie divné veci. Aby sme sa dostali k bazénu, treba prejsť okolo malého jazierka, nad ktorým lietajú vážky. Predtým som úplne neveril, že sa dievča môže vážne tak báť, ale chrobákov sa proste bála tak, že mala skoro hysterický záchvat a bol problém ju tadiaľ dostať. Nakoniec sme to zvládli sa šlo sa do bazéna. A tu som zbadal jej plavky. Keď sa spýtate chpala, aké spodné prádlo by na sebe malo mať dievča, normálny chlap vám asi povie žiadne. Ale čo vám povie otaku? S najväčšou pravdepodobnosťou pruhované, hlavne spodný diel. (Nepýtajte sa prečo, proste to tak je.) A hádajte, aké boli plavky? Proste krásny pohľad. Vošli sme hneď do prvého, ktorý sme našli. Voda bol tak studená, že bol problém tam zostať 10 minút, našťastie sme potom našli jeden, kde bola voda ohrievaná. Ale tiež nám to nemuselo trvať tak dlho, bazén s teplou vodou sme mali hľadať hneď, pri tom krásnom pozadí. A ako sme tak vyšli z toho prvého bazéna stalo sa niečo zaujímavé. Viete ako vrchný diel plaviek v anime povolí a dievča (So šťastím lolitka.) zrazu ukazuje svetu ako sa (ne)vyvinula? Tak ono sa to fakt môže stať. (Fotodokumentácia tohto incidentu nie je.) Našťastie (Alebo bohužiaľ?) som bol plne zameraný na 2D a rád som pomohol, znova zapnúť plavky aby boli tam, kde majú byť. (Zdržte sa toho, že som ich mal hneď dať niekam, kde ich už nik nevezme. Už sa to nedá.) A tak pokračoval deň, najedli sme sa, naučil som sa zaplávať 5 metrov, stratili sme v bazéne nôž (Ako sme to dokázali, je mi stále nejasné), až nám už bola zima a nebavilo nás to. Prešli sme na súš a začali hrať karty aby sme vyschli na tom slniečku, čo vyšlo hneď ako sme vyšli z vody, lebo sa to tam už nedalo vydržať. A keďže som miesto na zloženie vyberal ja, samozrejme sme boli takmer v mravenisku. A čo urobíme, keď vedľa nás panikári dievča, že po nej lezie mravec? Mravca dáme dole a pri to si obchytkáme všetko, čo sa dá. A keďže svieti slnko a chrbát sa opaľovacím krémom natiera zle samému, pomôžeme a tiež sa pochytáme. Aspoň to ma naučili moji hrdinovia, prečo som ich učenie nepoužil už pri prvom incidente? Ale zasa som za to nedostal smrtiacu ranu.

Po niekoľkých hrách, ktoré som s prehľadom vďaka výhľadu na všetky karty riadil, spravení požadovanej fotodokumentácie pre IRC, ktorú som nakoniec odmietol vydať (Svoje úlovky si budem obzerať len ja.) a tom, ako sa nám blízka skupinka ľudí dosmiala, sme sa vydali domov. (Neviem prečo sa smiali, len viem, že sa celú dobu pozerali na mňa…)  Aby sme Ryuu ukázali mesto rozhodli sme sa ísť pešo. Navigovať som sa rozhodol ja, aj keď som z tade pešo ešte nešiel a pár krát sme sa vďaka mne skoro stratili. Divili sme sa prečo Ryuu nepanikárila, až keď sme došli na známe miesto sme z nej dostali, že si myslela, že si robíme srandu. Chúďa dievča, ju niekto raz tak škaredo znásilní… A ako sme sa tak prechádzali, rozprávali sme sa a poukazovali jej plno vecí, ja som o nej dosť zistil. Ju najviac na Slovensku a našom meste asi zaujalo, že je u nás väčšina kníh v kníhkupectve po česky a slovo kozmetika namiesto kosmetika. (Hovorila niečo o tom, ako by to znelo jej spolužiakom úchylne.) A tak sme sa dostali k Zipovi domov, celý a z 2/3 zdravý. Tu sme sa s Ryuu ešte nejakú dobu rozprávali, pokúsil som sa ju naučiť jesť paličkami (Bohužiaľ neúspešne.), ukázala nám, čo za hudbu počúva (Tá dnešná mládež je na tom so vkusom celkom zle, ale čo už.), až prišla večer. Pri nej sme zistili, že Ryuu je zle a ja som musel, po asi 30 telefonátoch s rôznymi členmi rodiny, zaniesť sestru zasa domov. (Hovoril som, že je otravná.) Aj napriek stavu sa Ryuu aj so Zipom rozhodli nás odprevadiť. (Ešte ani vtedy mi to nedošlo, ale to až nabudúce.) Ako sme tak šli, som samozrejme poskytol rady, ak by sa naskytlo zvracanie. Ako napríklad pri ňom nebežať, točiť sa alebo nebodaj robiť kotrmelce a tak. Až sme došli domov, tam som odovzdal pomôcky na zvládnutie nevoľnosti (Vreckovky s vôňou z ktorej bývalo zle zasa mne. Ale mohli sa hodiť.) a tak sme sa rozlúčili.

Večer ma Zipo zásoboval správami o tom, ako jej je, a keďže prirodzene panikári bolo dosť ťažké zistiť, ako na tom vážne je. Myslím, že Zipo na tom bol oveľa horšie a bola to celkom sranda sledovať. Zistil som, že zajtra Ryuu odchádza už o siedmej ráno a tak som nastavil budík na 6:00, pretože mi nik neveril, že sa tak rýchlo prídem rozlúčiť. (Už aj ona vedela, že moje ráno je od 12:00) Pripravil darček na rozlúčku. Pôvodne som jej sľúbil chrobáka, ktorého sme pri ukazovaní mesta videli v zverimexe. (Ako ich zbadala, nevedomo vkráčala priamo do náruče Zipovi za ňou. You know what you Zipo!) Našťastie mi došlo, že o šiestej ráno v nedeľu zverimex otvorený nebude a tak som využil svoje znalosti orgiami (Veď viete, to bojové umenie, kde ľudí mlátite papierom alebo tak nejako.) a vytvoril z papiera vážku. Pridal som aj ružu, aby mal, čo odovzdať Zipo. A odovzdal sa spánku. Aj keď myslím, že ľahšie by sa mi budilo, keby som tie 2 hodiny do rána už počkal.

O deň na to som vážne vstal a rozlúčil sa, všetko odovzdal a predpovedal, že bude koniec. Ale on nebol, bol to len začiatok a začalo to hneď potom, keď sme sa so Zipom šli z rána prejsť, ako dvaja správny úchyli. Bezdôvodne po divnej trase s divnými rečami. Ale o tom až nabudúce, už toto je dosť dlhé a nudné. Dúfam ste to prečítali a pobavili sa. Mne dala táto časť experimentu plno zážitkov a zaujímavých vecí, ktoré by som doma za PC nikdy nezažil a neľutujem ten strate… dobre strávený čas. (Neverím, že som niečo také napísal.) Ďakujem Kyllerovi za akú takú pomoc pri tvorení tohto diela. Zatiaľ Green!

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.