Celoštátko vo webdizajne

Celoštátko vo webdizajne

Tak konečne je to tu, túto sobotu (8.2.2014) som sa vrátil z celoštátneho kola súťaže Zenit v kategórii Webdizajn. Aké bolo krajské kolo môžete zistiť tu. Už z nadpisu článku vám môže byť jasné, že prvý som nebol, ale aj tak sa tam diali veľmi pozoruhodné veci. Niečo takéto som teda od súťaži, kde sa programuje, vážne nečakal. 😀 Ale aby som nezdržoval začnem pekne od začiatku, teda od momentu, kedy som sa dozvedel, že súťaž začína týždeň, teda o mesiac skorej, ako som si myslel a ja som ešte ani nezačal s prípravami.

Keď mi prišiel e-mail, že súťaž začína už za týždeň dosť ma to naštvalo. Jednak som ešte ani nezačal so zaúčaním spolužiačky, ale hlavne som už nemal čas dať nám vytlačiť tričká s nápismi „Grafik a programátor“ pre mňa a „kávovar“ pre ňu. Ale na smútenie ani tešenie sa z toho, že som stretol jednu z mojich obetí v neškolský deň, nebol čas a tak som začal vymýšľať, čo užitočné ju rýchlo naučím. Bohužiaľ aj z toho málo času, čo sme mali, sme o kus prišli, pretože normálny ľudia nemajú čas zabíjať víkend a prázdniny u mňa doma aby sa naučili dačo o webdizajne… A tak sme so štúdiom začali až v utorok, dva dni pred odchodom na celoštátko. Ráno som sa pekne vydal do školy, pretože sme mali deň otvorených dverí na ktorom som prezentoval zázraky fyziky (Indukovanie prúdu v cievke väčšine prítomných viditeľne pripomínalo biológiu.) Zabavil som sa, vystrašil pár budúcich prvákov, Zipovu milú som OMYLOM nazval teta a potom sme sa vydali so spolužiačkou ku mne domov aby sme začali študovať. Viac sme sa síce rozprávali, zabávali s mojou sestrou, hrali pokémonov a šógi. (Na to, že to nikdy nehrala ma spolužiačka porazila celkom rýchlo… 😀) Ale zároveň som ju naučil testovať stránky v rôznych prehliadačoch, čo mi dokonca pomohlo na súťaži! Potom som ju ešte naučil, ako má prezerať stránky ostatných týmov, poprípade, ako ich sabotovať keby náhodou…

Netrebalo čakať dlho a nastal deň Š (štvrtok alebo šúťaž, vyberte si) a ja som ho začal tým, že som vstal o šiestej a odobral sa do školy vyhrať ešte jednu matickú súťaž. Viditeľne bola pre podradné triedy, pretože nemali problém nechať chyby aj v samotnom zadaní, ktoré ma neuveriteľne iritovali. 😀 A po nej sme sa vybrali na nákupy! Toľko krásneho oblečenia! Škoda, že všetko pre ženské pohlavie. Keby som mal aspoň dievča, pre ktoré by som to kúpil, keď už nemôžem sebe… Je zaujímavé, že na seba nikdy nič vybrať nedokážem, ale v ženskom som schopný sa hrabať hodiny. Prvýkrát v živote som dokonca kúpil fľašu alkoholu a strašne sa mi nepáčilo, že odo mňa nechceli občiansky. 🙁 No a po nákupoch sme sa vydali ku mne domov zbaliť mňa, najesť sa rezňov (Zapamätajte si ich, budú dôležité.) a vydali sme sa na cestu. Na zastávke autobusu sme sa bavili asi 10 minút so Zipom a na chlapíkovi za nami bolo jasné, že má problém tváriť sa, že nás nepočúva a nechce sa smiať.

Autobus

V autobuse sa pre mňa už súťaž viditeľne začala a ja z hrozne nabudeného stavu som sa dostal do nervozity a mal som chuť to tak trochu otočiť domov, veď aj tak nemám šancu. Ale nakoniec aj napriek tomu, že sme vystúpili o zastávku skorej, sme sa na miesto konania súťaže dostali a nestratili sme sa. Samozrejme len vďaka spolužiačke, ktorá sa o našu orientáciu starala celú dobu súťaže a bola jediná z nás, ktorá vedela, kde bývam, kde je jedáleň a nakoniec mi našla aj miestnosť kde sa súťažilo. Na zápise nás pekne uvítali a po nadiktovaní našej školy sa ma slušne opýtali či som pedagogický dozor na čo som slušne odpovedal, že som súťažiaci. Podpísali sme asi 20 papierov, na ktoré som sa striedavo podpisoval inak. (Z nejakého dôvodu zabúdam z času na čas pri podpisu jedno písmeno.) Dali nám lístky na obed, povedali nám číslo izby a vyslali nás ubytovať sa. Keď som došiel do izby bola prázdna, boli tam 4 postele z ktorých bola jedna zabratá a stôl zaprataný bordelom. Živý tam nebol nik. Na stole bol sáčok banánov, vajíčka, pistácia, fľaša vína a mixér. Môj prvý nápad bol, že to všetko nahádže do jedného poháru a zmixuje. Ukázalo sa, že som mal úplnú pravdu. Chalan mal nakoniec so sebou ešte aj kávovar a toaster. 😀 Keď som zhodil veci na postel bol som už tak nervózny, že som zožral ďalší rezeň (tretí) a potom som sa vydal za spolužiačkou. Tá mala izbu prázdnu tiež, aj keď už boli zapratané 2/4 postelí. A ako sme tam sedeli stalo sa to čoho som sa bál najviac…

Prešiel som si výsledky všetkých krajov, nepodarilo sa mi dostať len k výsledkom z jedného kraju a v ostatných mali všetci menej bodov ako ja. Teda až na Bratislavský, kde mali bodov rovnako ako ja. Takže som si ich preveril a celkom som na nich bol zvedavý. A tu do izby nabehla grafička daného tímu. Prvé jej slová boli na spolužiačku, keďže obe majú celkom nezvyčajné meno a volali sa rovnako, tak sa spýtala či je to ona. Problém nastal, keď prehovorila na mňa slovami „Ty budeš GreenMan. Konkurencia!“ A v ten moment mi došlo, že som v p* a nech sa deje čo sa deje, musí byť lepší ako oni. 😀 Prehodili sme pár slov, jej nápady o zabíjaní konkurencie metlou a tak podobne sa mi veľmi nepozdávali, ale spolužiačke nič zlé spraviť nechcela, keďže z môjho blogu vedela, čo je ona zač. Potom sme šli do našej izby, kde som stretol programátora z daného týmu a ešte nejakého chalana z Bratislavy, ktorý bol v inej kategórii. Cestou sme všetci stretli jedného veľkého, strašidelne vyzerajúceho pankáča a všetci sme sa modlili aby nebýval u nás na izbe. Nakoniec tam nebýval, ale len v zmysle, že tam nespal, inak tam bol skoro furt…

Nakoniec prišiel čas večere a otváracieho programu. Obsluhovalo nás plno dievčat, nosili nám jedlo, vodu, usadili nás a tak… Neviem, čo si tí organizátori mysleli, ale programátorov to mohlo aj zabiť, na toto zvyknutý nie sme! Našťastie to bolo len prvý deň, keďže chceli urobiť dojem na viceprimátorku a iných oficiálov. 😀 A čo bolo na večeru? Zasa rezeň! (4. rezeň) Po tom ako mi bolo zle sme sa zasa na chvíľu šli prejsť a prišli na oficiálne otvorenie súťaže. Príhovory trvali dlho a boli nudné, takže sme ich trávili hraním sa na mobiloch. Jediné, čo si z toho pamätám je, že názov súťaže sa nemá čítať Zebit ale ZeŇit, takže moja obľúbená veta „Ja som Zenit!“ sa musela upraviť. Taktiež ma pobavilo, že nám tam ukazovali tradičné ľudové tance a piesne, pretože toto je to, čo nás informatikov a strojárov zaujíma! 😀 Po skončení programu sme sa odtrepali na moju izbu, kde to začalo byť rušné a nakoniec u nás skončilo +10 ľudí a začalo sa piť. Ja som našťastie abstinent a nebolo toho na pitie ešte veľa, takže bordel sa začal až o deň na to. Zistil som, že strašidelný pankáč furt vyzerá strašidelne, ale je s ním celkom sranda a prestal som sa ho báť. Videl som prvýkrát v živote niekoho kresliť Madoku a najviac ma pobavilo, čo si o mne mysleli spolubývajúci strojár s pár kamarátmi pred tým ako ma uvideli. Keď prišli do izby totiž videli iba moju tašku v ktorej bol ružový dáždnik a na posteli moju milovanú Motoko-chan, takže sa asi pol hodiny dohadovali o tom, že tam určite budú mať na izbe babu. Keď ma zbadali museli byť fakt nadšený… 😀 Zaľahli sme okolo medzi polnocou až jednou a aj napriek tomu, že som sa bál, čo mi urobí do rána konkurent v izbe som sa vyspal celkom dobre.

Hneď z rána som sa začal pripravovať na súťaž tým, že som si rýchlo pumpoval ego aby bolo, čo najväčšie a tak zamaskovalo chyby, čo na súťaži urobím a hudbou aby som sa zobudil, čo najrýchlejšie. Naraňajkoval som sa, zľakol som sa, keď prišla grafička konkurencie a moja spolužiačka nikde nebola, ale nakoniec prišla aj ona a nemusel som teda hľadať náhradu. Našla mi miestnosť, kde sa mala súťaž konať a tak sme sa tam vybrali. Samozrejme s plnou výbavou, teda: klávesnica, myš, čokoláda, jeden cheat sheet (Ktorý mi bol rovnako nanič, ako jediná kniha o kódení webov, čo som doma mal a veril, že by v nej bolo niečo užitočné.) a pre spolužiačku 50 odtieňov sivej, aby mala čo čítať. Ja som došiel v mojom laboratórnom plášti, keďže bola zima, na čo sa nás hneď pýtali hlavný organizátori našej kategórie, ktorý si nás dvoch pamätali až pridobre. Niekde tu som si do hlavy zabil aj mašličku aby mi nepadali vlasy, ale už si nepamätám kedy, všimol som si ju až po skončení súťaže. Po prečítaní prvej vety zadania ma hodilo skoro o zem. Deň pred tým, sme si so spolužiačkou robili srandu, že by bolo úžasné dostať robiť web o mačkách, hlavne po tom, ako mi ich kreslila na krajskom kole. Zadanie? Web o tigroch! 😀 Keďže som nemal ani sekundu nazvyš zabil som do uší sluchátka a začal makať. Preto, čo sa dialo okolo mňa viem len z rozprávaní spolužiačky. Prvú hodinu a pol som zabil navrhovaním vzhľadu. Najprv som robil logo pre web, ktoré malo byť vektorové, čo bol dosť problém s mojim umeleckým nadaním a tým ako vypadá tiger. Nakoniec sa mi niečo podarilo dať dokopy, ale na webe som to použil, čo najmenšie.

Tiger logo

To som našťastie zvládol behom takých 15 minút a vrhol som sa na tvorbu vzhľadu. Tu mi rýchlo spolužiačka vysvetlila, že moja osemnásťročná viera, že tiger sa píše s Y je zlá a tak som si musel celú súťaž dávať pozor a furt s tým nie som stotožnení. Tygre vypadajú husto! Vzhľad mi trvalo navrhnúť asi tak hodinu a kus a potom som začal spojazdňovať Nette. Tu som rovnako, ako na krajskom kole stratil asi tak 20 minút tým, že proste nešli cool url. Neviem prečo, ostatný s tým problém nemali, viditeľne dačo robím zle. Taktiež kus času zobralo to, že som tam nemal ani najnovšie Nette a ani Netbeans, ktorý by s Nette vedel pracovať. Ale tak čo, hendikepov nie je nikdy dosť! 😀 Tentokrát som zvládol aj celkom pekný kus administrácie. Zaujímavé bolo vyberať, čo nakódiť a fungovalo to asi nejak takto: „Môžem urobiť toto alebo toto, toto má o jeden input navyše takže mi to zaberie 7 minút namiesto 5, takže na to kašlem.“ Nakoniec moja administrácia vedela zmeniť heslo, upravovať statické stránky, pridávať a odoberať finančné príspevky, ktoré sme jediný mali v jenoch (¥), a mazať novinky (pridávať nie). Z tohto dôvodu vám sem dám iba obrázky, keďže administrácia vie veci skôr ničiť. 😀 Počas súťaže si samozrejme z mojej spolužiačky robili srandu o čom som ani nevedel, keďže som mal v sluchátkách naplno pustený ONE OK ROCK (Slová „You are gonna lose!“ sa ma celkom bavilo si vyspevovať aby som dal najavo protivníkom, že ja som najlepší!) a pravdepodobne som si ho aj spieval a časťami tela tancoval, keďže sa ma jeden z organizátorov spytoval, čo to počúvam, a keď som odpovedal „Jedna poriadna skala“ tak si to dokonca googlil.

Úvod

Takže tu máme návrh úvodnej stránky. Jednoduché menu so šípkou, ktoré som bol rozhodnutý použiť už od začiatku roka. Logo je čo najmenšie, OZPI znamená „Občianske združenie Pomôžem im“ Keďže si staviam na úžasných mottách pre každý web do súťaže aj tomuto som jedno musel dať a bola to doslove prvá blbosť, čo ma napadla. Spolužiačka potom vymyslela múdrejšie „Zachráňte tigre bez domova.“, ale to som z časových dôvodov už nestího vložiť. Tiger dostal špeciálne modré oči, pretože proste preto. Keď sa na to pýtal organizátor, tak povedal, že v živote nevidel modrookú mačku, na čo som mu povedal, že moja Motoko modré oči má. 😀 Taktiež si môžete všimnúť, že máme copyright pre rok 2013, ktorý si moja úžasná testerka bohužiaľ nevšimla.

Galéria

Ďalej tu máme návrh galérie s tygrom Yankom, ktorú som nestihol nakódiť, pretože nahrávanie obrázkov by zabralo pridlho a tak som ju nahradil týmto krásnym odkazom na google. Ďalej sme mali hotovú ešte stránku „O nás“, s kontaktným formulárom, ktorý fungoval! A krásnu administráciu s veľkým textom „Tentokrát už administrácia niečo robí!“, čo bol môj hlavný cieľ súťaže. Nakoniec som samozrejme stihol skončiť o 10 minút skorej, ako sme mali limit, pretože už by som nič nestihol a tak som mal čas prezrieť si ostatné weby. Spolužiačke som už doma vysvetlil, ako si bude môcť prezerať weby konkurencie a tak mi počas súťaže ukazovala ostatné, lenže mňa zaujímal len Bratislavský tím vedľa nás. Ako vypadali ostatné weby, vám ukážem až na konci.

A tak súťaž skončila, ja som urobil všetko, čo sa dalo aj nedalo a šli sme sa najesť. Samozrejme som bol tak zničený, že som nezvládal nič jesť a skončil som hladný. Šli sme sa prejsť von aby som sa schladil a potom sme sa vrátili hrať k spolužiačke do izby pokémonov. Po pár hodinách flákanie som už konečne vyhladol a tak som zožral rezeň z domu (5. rezeň) a o hodinu sme sa vybrali na večeru kde som dostal ďalší rezeň! Myslím, že po tomto všetkom sa rezňa na nejakú dobu už nedotknem… 😀 Najedli sme sa a vydali sme sa do mojej izby, kde už sme našli väčšinu partie z dňa predtým, konkurenčnú grafičku v mojej posteli s otvorenými 50 odtieňmi a fľašou rumu v ruke. Sadli sme si k nej, oproti bol strašidelný pankáč s rovnakou fľašou rumu, akurát už s polovice prázdnou a tak sme sa začali baviť. Jedna z prvých vecí, čo povedal bolo „Ja som býval alkoholik, keď som bol mladší.“ a pri tom držal polovypitú fľašu rumu, z ktorej nik iný nepil. 😀 Tak nejak sa dostali von moje nekomimi, podnapitý pankáč si ich skúsil, slovo dalo slov a tak som zohnal vlastného pankáča. (alebo skôr on vlastného Ježiša)

Ore no neko pankáč

Medzi tým mi miesto veľa spolužiačky už obsadila konkurenčná grafička vedľa ktorej sa hodil môj pankáč. Konkurenčný programátor mal už viditeľne dosť, keďže ten rovno z izby odišiel a vrátil sa až o dlhú dobu. Nakoniec si šla časť osadenstva zapáliť a spolužiačka ich vyhnala z izby, keďže vedela, že mňa by cigaretový dym zabil a tak som mohol zasa byť vedľa nej. Po návrate to už ale začalo byť dosť zaujímavé a začal som chápať prečo, keď sa pije tak pijú proste všetci. Poradie ľudí sediacich na mojej posteli bolo ja, spolužiačka, grafička a pankáč. Grafička bola schopná obchytkávať jednou rukou na striedačku spolužiačku a mňa a druhou pankáča. Spolužiačka bola vystrašená tak nejak pasívne celú dobu, ale keď sa chytila mňa tak to už bolo moc, takéto veci sa ľuďom so slabým srdcom nerobia! Grafička sa potom začala bozkávať s pankáčom a asi tak o 10 minút na to sa chcela so spolužiačkou, ktorá bola potom už vystrašená príliš. Ja som si rýchlo uvedomil, že pri mojej posteli a veciach sú tí najviac ožratý ľudia na izbe a tak som bol pre istotu pobalení už od siedmej večer a všetky veci som mal vyložené vysoko na skrini, keďže väčšina z nich vypadala, že sa čoskoro dozvracia. Vtipný bol chlapec, ktorý sa so mnou bavil o BRKOSe a o pol hodinu na to už nevedel sedieť. (Ja som nevedel, že sa to fakt môže stať.) A tak sa pilo ďalej a robil sa bordel.

Keď sa vrátil programátor z konkurenčného tímu a izba sa na nejakú chvíľu vyprázdnila, reálne sme premýšľali o tom, že sa zamkneme a nik sa k nám už nedostane. Ja som sa snažil držať pri podnapitej a nakoniec opitej spolužiačke, keďže som sa bál všetkého okolo a aj o ňu. Bohužiaľ mi ju aj tak párkrát ukradla konkurenčná grafička, ktorá mala problém držať rovnováhu a takto sa to furt zhoršovalo až som ľutoval, že neviem piť a tak sa nemôžem dať len „do nálady“, či ako to volajú. Keď už som začínal byť unavený chcela viditeľne väčšina starších účastníkov už späť, keďže nám do izby nabehol dozor a začal nás posielať spať. Na čo sa postavil jeden chalan, ktorý mu začal po nemecky nadávať a pankáč sa k nemu pridal. Ten už mal v tej dobe vypité toľko, že nonstop kričal, raz skoro vypadol z okna a ja už som mal vážne všetkých okolo plné zuby. Bohužiaľ sa to neplánovalo zlepšiť a väčšina mužského osadenstva sa zhŕklo okolo mojej spolužiačky a ja už som nemal silu snažiť sa byť hore a tak som si šiel ľahnúť na postel oproti a pozoroval ako sú tam natlačený chlap cez chlapa a vyzeralo to viac, ako „gay way“, než že má niekto záujem o ňu. Keď ju jeden z nich začal hladkať už toho mala dosť aj ona a tak ma opustila a nechala s tým všetkým samého v izbe. Potom som to už vzdal úplne a zaspal oblečený, so sluchátkami okolo krku a mačkou v ruke a snažil sa prežiť do rána. Na to, že sme sa so spolužiačkou deň pred súťažou bavili o tom, ako sa bojí, že tam budú všetci ticho a baviť sa len so svojím jedným kamarátom, to dopadlo tak, ako nikto z nás nečakal a myslím, že aj chalan ktorý na túto súťaž a podobné chodí roky, niečo takéto ešte nezažil. Minimálne vypadal, že ani on nevie, čo sa deje.

Ráno som sa vykopal, čo najrýchlejšie, šiel sa rýchlo najesť, zobral veci a šiel do miestnosti, kde malo byť vyhodnotenie aj s vecami. Kto a ako dával dokopy našu izbu a priľahlú fakt netuším, ale ľutujem ho a som mu vďačný. A ako som teda dopadol?

Som tretí najlepší!

Áno, som tretí najlepší slovenský stredoškolský dvojčlenný webdizajnérsky tím. Sám! Aj keď je pravda, že bez spolužiačky by som tam buď nedošiel, stratil sa alebo by som sa nedožil vyhlásenia, tak som to zvládol. Vyhral som pohár a darčekový poukaz do Nay Elektrodom. Nie je na ňom cena, takže treba zavolať a overiť hodnotu, čo samozrejme asociálny programátor neurobí a to bol určite ich plán, aby mohli rozdávať bezcenné poukazy! 😀 Podla internetu by mal mať hodnotu aspoň 15€ a DDR pad stojí len 20€, takže asi viem, čo si kúpim. 😀 Neviem presné bodové výsledky, takže je možné, že som mal dobrý nábeh aj na druhé miesto. Viem len, že 1., 2. a 4. miesto tento rok maturujú, takže som o rok bez konkurencie. Teraz vám rád ukážem pár cudzích webov. (Ak tvorcom vadí ich zverejnenie, tak meh.)

Štvrté miesto

Toto je web mojej hlavnej konkurencie, ktorý obsadil štvrté miesto. Teda čakal som od nich oveľa viac… A zabudnúť na ňom Nette Debug Bar je trochu moc. 😀 Ale predbehol som ich a to mi stačí.

Dačo na P

Keďže moja pamäť na ľudí a mená je dosť zlá nie som si na 100% istý, ale tento web by mal byť prvý. Chlapci sú z kraja na P, ktorý si tiež nepamätám, ale web je veľmi pekný. Najviac ma dostalo, keď som si otvoril zdrojový kód a v ňom našiel hlášku „Hello stranger! Yep, we write clean code. We can guarantee that our code is fully handmade without any frameworks. We were hard coding. Enjoy it.“ Boli jediný tím, ktorých web vedel všetko a písali ho čisto na kolene a to je niečo, čo proste sám nepoberám. Výhru im fakt prajem a ani mi nevadí, že sú predo mnou. 😀 Aktuálne sú všetky súťažné weby dostupné tu v kategórii stredné školy. Bohužiaľ nemôžem zaručiť funkčnosť ani dostupnosť o nejakú dobu, nepatrí mi to tam. Meno do administrácie je Admin a heslo niečo veľmi jednoduché na uhádnutie. Čo to je, vám už nepoviem.

Aktuálne mám furt šancu sa dostať na celoeurópske kolo, výber z prvých troch prebehne v marci. Spolužiačka sa so mnou omylom stavila, že ak sa tam dostaneme, tak si oblečie uniformu slúžky, dá si nadkolienky, okuliare a mačacie uši. Ilustračné foto. Ale už by mi bolo blbé, ju ťahať ešte aj tam, keď si so mnou musela pretrpieť toto všetko a neverím, že by som nejako prekonal chlapcov z P. 😀

A ako to beriem ja? Som tretí! Dvaja ja by to aj vyhrali, keby som nemal tak naponáhlo. Viem, že web je hnusný a kód škaredý, ale takéto rýchlovky sú hlavne na učenie a som fakt rád, že som sa k niečomu takémuto dostal a veľa mi to dalo. Piatok týždeň pred súťažou sa mi po pol roku ozvala Ryuu a ja som sa zasa dostal do takej depky, až som sa skoro vykašlal aj na súťaž a bola by to asi tá najväčšia chyba, čo som kedy urobil. Toto leto by mala prísť znova na Slovensko, takže sa dovtedy musím dať dokopy, pretože by ma bola hrozná škoda úplne zničiť pre niekoho takého… Veď o rok chcem byť prvý a mať veľký pohár! 😀 Ďakujem ak ste to tu zvládli prečítať, zasa som to trochu prehnal… Green!